Mesto ako živý organizmus: potulky po Brezne

Autor: Marek Locek | 28.10.2014 o 22:46 | (upravené 28.10.2014 o 22:55) Karma článku: 2,57 | Prečítané:  470x

Mesto, kde žijeme, vnímame často stereotypne morfologicky – ako súbor ulíc, námestí, mestských častí alebo urbanistických okrskov, ktoré nám pomáhajú pri orientácii. Tento priestor má však svoju dynamiku a je ovplyvnený konaním a vzťahmi medzi ľuďmi.

Mesto môžeme interpretovať potom ako životopis ľudského rodu, objekt prírody a subjekt kultúry. Počas svojej existencie prežilo rozmanité osudy, má svoju minulosť, pamiatky, tradície, významné osobnosti, ale aj bežných jednotlivcov. Odkazuje to napr. preambula Štatútu mesta Brezna (2O13):

Mesto Brezno – brána do južnej časti Nízkych Tatier, kultúrne, spoločenské stredisko Horehronia, centrum cestovného ruchu. Mesto Brezno s bohatou históriou slobodného kráľovského a banského mesta, rodisko mnohých významných dejateľov kultúrneho i národného života, dejisko mnohých dôležitých udalostí a hrdinských činov.

Predstavme si mesto ako ľudské telo: má svoje historické centrum – srdce námestia s dominantnou zvonicou, z ktorej trúbil požiare mestský trubač a vyzýval k boju slávny hrdina – posekáň Bombura, s neďalekým rímskokatolíckym kostolom a múzeom, sídlom mestskej rady. Z pôvodnej polohy stredovekého fóra, rozbiehajúceho sa na štyri strany sveta, prerástlo Brezno v severnej a západnej časti do novej výstavby obytných súborov a siete hypermarketov, prekročilo tiež ľavý breh rieky Hron smerom na obec Čierny Balog. V súčasnosti je Brezno viac kontrolovateľné a monitorované (v centre mesta a okrajových častiach sa zaviedol kamerový systém s centrálou na mestskej polícii), je konzumné (západ mesta) či má metabolické problémy (rast frekvencie cestnej dopravy – Ulica ČSA, Rázusová ulica, prehustenosť sídlisk autami). Snaží sa o správnu životosprávu (areál zdravia a náučný chodník na Banisku, kyslíková dráha na Laznej), je promenádové (oslavy 8. mája, Dni mesta Brezna).

Už z tejto analógie vidíme, že mesto a jeho časti môžu vyvolávať u komunite rôznu atmosféru či dotvárať svojské pocity a vlastnosti k vybranému územiu. Človek, ktorý sa v priestore pohybuje, môže  ho vnímať prostredníctvom rozmanitých farieb, zvukov, vôni, dotykov, ale aj emócií.

Mesto akoby žilo povestným memento mori – pamätaj na smrť. Jeho panoramatický pohľad z Dúbravky, výšiný a kotlinový charakter, sviatočný a bežný ruch symbolicky sprítomňujú kolobeh života. Píše o tom tiež spisovateľ Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský:

Na brehu blýskavého Hrona leží miesto živých Brezno, a nám pod nohami v Brehu miesto mŕtvych. Poloha tohto miesta večného spánku je tak upravená, že si každý tamdolu z námestia, oblokov svojich tamhore driemajúcich príbuzných vidieť môže. Tomu čosi podobného majú Turci, ktorí svojich milých v záhradkách, dvoroch a popod obloky pochovávajú.

Brezno, to je aj malá Európa, ktorú oživujú každoročne v máji mestské slávnosti – dni mesta. Námestie pre sochou gen. M.R.Štefánika rozkvitne kvetinovou mozaikou podľa farieb zástav štátov partnerských miest Brezna (Francúzsko – Meudon, Česko – Nový Bydžov, Poľsko – Ciechanów, Srbsko – Čačak, Grécko – Agria, Rumusko – Nadlak). Ak sa vrátime do 17.storočia, máloktoré domáce mesto v Uhorsku sa mohlo pochváliť pomenovaniami ulíc s motiváciou podľa inonárodných krajín. Starí Brezňania si pamätajú doteraz ich názvy, ale pre súčasných obyvateľov sa stávajú malou hádankou. Zaujímavú interpretačnú stopu dokladá východné predmestie cez Hron Venetia /ľud. Venécia, Veňacija/, ktoré sa menilo na „breznianske Benátky“ Gondoly a historické regaty vystriedali domáce plte, tiahnuce sa až do ½ 20. storočia od Bacúcha po Banskú Bystricu, sieť kanálov vodné žľaby na splavovanie dreva. Brezno malo ďalej svoju taliansku Sicíliu a francúzsku Lutetiu, Burgundiu a Carinthiu.

Čo by to bolo za mesto, keby nemalo prezývku. Zásluhou dramatika a evanjelického kňaza Jána Chalupku sa až do dnešných čias produktívne uplatňuje termín Kocúrkovo a kocúrkovský. Síce pomenovanie, v súčasnosti s humorným, resp. ironickým kontextom, sa viaže na vymyslenú obec, ale platí tam, kde funguje zaostalosť, povýšenosť, egocentrizmus, prázdne vlastenectvo či ostatné črty malomeštiackej morálky. Samotný autor nastavil svojim našincom zrkadlo, o ktorom sa zvyklo hovoriť, že je krivé. Aj keď sa Chalupka nepriznal, že lokalita sa mohla viazať na Brezno, môžeme pokladať za zdroj tvorenia názvu miestne osady v okolí (Bujakovo, Braväcovo či Medveďovo).

Brezno sa vyvíjalo postupne od 13. storočia ako banícka osada s rozsiahlym chotárom, v ktorom vznikali drevorubačské a hutnícke osady. Od 18. storočia sa do popredia dostáva jeho remeselnícky a roľnícky charakter a na začiatku 19.storočia začína v Bujakove fungovať železiareň. Nová etapa industrializácie a výstavby Brezna sa spája od konca 40. rokov 20. storočia so založením Závodu IX. Zjazdu KSČ, následného podniku Mostáreň Brezno. Vplyvom jeho výrobného programu prischol Breznu prívlastok – Mesto žeriavov.

Ako každý jednotlivec od svojho narodenia rastie, mení svoju tvár, hľadá vlastnú identitu a orientáciu v spoločnosti, stojí zoči-voči rozmanitým názorom a životným postojom, môžeme pozorovať tiež v prípade miest zmeny v ich priestore a čase...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Minúta po minúte: Na koncerte v Manchestri došlo k výbuchu, hlásia 19 obetí

Po koncerte Ariany Grande počuli fanúšikovia výbuch, explózia nastala vo voľne prístupnej vstupnej hale.

DOMOV

Politický geograf: Veľa ľudí nevie, koho si proti Kotlebovi vybrať

Kotleba ťaží aj zo slabej informovanosti.

KOMENTÁRE

Voliť proti Kotlebovi nebude bolieť

Rodinkárstvo voličom ĽSNS neprekáža, Klus chce úrad čistiť.


Už ste čítali?