Mesto ako živý organizmus: potulky po Brezne

Autor: Marek Locek | 28.10.2014 o 22:46 | (upravené 28.10.2014 o 22:55) Karma článku: 2,57 | Prečítané:  455x

Mesto, kde žijeme, vnímame často stereotypne morfologicky – ako súbor ulíc, námestí, mestských častí alebo urbanistických okrskov, ktoré nám pomáhajú pri orientácii. Tento priestor má však svoju dynamiku a je ovplyvnený konaním a vzťahmi medzi ľuďmi.

Mesto môžeme interpretovať potom ako životopis ľudského rodu, objekt prírody a subjekt kultúry. Počas svojej existencie prežilo rozmanité osudy, má svoju minulosť, pamiatky, tradície, významné osobnosti, ale aj bežných jednotlivcov. Odkazuje to napr. preambula Štatútu mesta Brezna (2O13):

Mesto Brezno – brána do južnej časti Nízkych Tatier, kultúrne, spoločenské stredisko Horehronia, centrum cestovného ruchu. Mesto Brezno s bohatou históriou slobodného kráľovského a banského mesta, rodisko mnohých významných dejateľov kultúrneho i národného života, dejisko mnohých dôležitých udalostí a hrdinských činov.

Predstavme si mesto ako ľudské telo: má svoje historické centrum – srdce námestia s dominantnou zvonicou, z ktorej trúbil požiare mestský trubač a vyzýval k boju slávny hrdina – posekáň Bombura, s neďalekým rímskokatolíckym kostolom a múzeom, sídlom mestskej rady. Z pôvodnej polohy stredovekého fóra, rozbiehajúceho sa na štyri strany sveta, prerástlo Brezno v severnej a západnej časti do novej výstavby obytných súborov a siete hypermarketov, prekročilo tiež ľavý breh rieky Hron smerom na obec Čierny Balog. V súčasnosti je Brezno viac kontrolovateľné a monitorované (v centre mesta a okrajových častiach sa zaviedol kamerový systém s centrálou na mestskej polícii), je konzumné (západ mesta) či má metabolické problémy (rast frekvencie cestnej dopravy – Ulica ČSA, Rázusová ulica, prehustenosť sídlisk autami). Snaží sa o správnu životosprávu (areál zdravia a náučný chodník na Banisku, kyslíková dráha na Laznej), je promenádové (oslavy 8. mája, Dni mesta Brezna).

Už z tejto analógie vidíme, že mesto a jeho časti môžu vyvolávať u komunite rôznu atmosféru či dotvárať svojské pocity a vlastnosti k vybranému územiu. Človek, ktorý sa v priestore pohybuje, môže  ho vnímať prostredníctvom rozmanitých farieb, zvukov, vôni, dotykov, ale aj emócií.

Mesto akoby žilo povestným memento mori – pamätaj na smrť. Jeho panoramatický pohľad z Dúbravky, výšiný a kotlinový charakter, sviatočný a bežný ruch symbolicky sprítomňujú kolobeh života. Píše o tom tiež spisovateľ Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský:

Na brehu blýskavého Hrona leží miesto živých Brezno, a nám pod nohami v Brehu miesto mŕtvych. Poloha tohto miesta večného spánku je tak upravená, že si každý tamdolu z námestia, oblokov svojich tamhore driemajúcich príbuzných vidieť môže. Tomu čosi podobného majú Turci, ktorí svojich milých v záhradkách, dvoroch a popod obloky pochovávajú.

Brezno, to je aj malá Európa, ktorú oživujú každoročne v máji mestské slávnosti – dni mesta. Námestie pre sochou gen. M.R.Štefánika rozkvitne kvetinovou mozaikou podľa farieb zástav štátov partnerských miest Brezna (Francúzsko – Meudon, Česko – Nový Bydžov, Poľsko – Ciechanów, Srbsko – Čačak, Grécko – Agria, Rumusko – Nadlak). Ak sa vrátime do 17.storočia, máloktoré domáce mesto v Uhorsku sa mohlo pochváliť pomenovaniami ulíc s motiváciou podľa inonárodných krajín. Starí Brezňania si pamätajú doteraz ich názvy, ale pre súčasných obyvateľov sa stávajú malou hádankou. Zaujímavú interpretačnú stopu dokladá východné predmestie cez Hron Venetia /ľud. Venécia, Veňacija/, ktoré sa menilo na „breznianske Benátky“ Gondoly a historické regaty vystriedali domáce plte, tiahnuce sa až do ½ 20. storočia od Bacúcha po Banskú Bystricu, sieť kanálov vodné žľaby na splavovanie dreva. Brezno malo ďalej svoju taliansku Sicíliu a francúzsku Lutetiu, Burgundiu a Carinthiu.

Čo by to bolo za mesto, keby nemalo prezývku. Zásluhou dramatika a evanjelického kňaza Jána Chalupku sa až do dnešných čias produktívne uplatňuje termín Kocúrkovo a kocúrkovský. Síce pomenovanie, v súčasnosti s humorným, resp. ironickým kontextom, sa viaže na vymyslenú obec, ale platí tam, kde funguje zaostalosť, povýšenosť, egocentrizmus, prázdne vlastenectvo či ostatné črty malomeštiackej morálky. Samotný autor nastavil svojim našincom zrkadlo, o ktorom sa zvyklo hovoriť, že je krivé. Aj keď sa Chalupka nepriznal, že lokalita sa mohla viazať na Brezno, môžeme pokladať za zdroj tvorenia názvu miestne osady v okolí (Bujakovo, Braväcovo či Medveďovo).

Brezno sa vyvíjalo postupne od 13. storočia ako banícka osada s rozsiahlym chotárom, v ktorom vznikali drevorubačské a hutnícke osady. Od 18. storočia sa do popredia dostáva jeho remeselnícky a roľnícky charakter a na začiatku 19.storočia začína v Bujakove fungovať železiareň. Nová etapa industrializácie a výstavby Brezna sa spája od konca 40. rokov 20. storočia so založením Závodu IX. Zjazdu KSČ, následného podniku Mostáreň Brezno. Vplyvom jeho výrobného programu prischol Breznu prívlastok – Mesto žeriavov.

Ako každý jednotlivec od svojho narodenia rastie, mení svoju tvár, hľadá vlastnú identitu a orientáciu v spoločnosti, stojí zoči-voči rozmanitým názorom a životným postojom, môžeme pozorovať tiež v prípade miest zmeny v ich priestore a čase...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?