O pamätníku, ktorý sa nevedel zbaviť svojho presvedčenia (skica)

Autor: Marek Locek | 28.12.2013 o 21:36 | (upravené 30.12.2013 o 23:33) Karma článku: 2,96 | Prečítané:  351x

K jedným z tradičných rodinných zvykov počas vianočných sviatkov patrí návšteva cintorína -- zapaľovanie sviečok či zdobenie hrobu stromčekom. Stretol som sa tiež s praxou, že rómske komunity chodievajú navštevovať svojich zosnulých so symbolickým jedlom, pretože veria, že Vianoce sa slávia nielen na zemi.

Počas takejto koncoročnej obchôdzky som objavil v breznianskom cintoríne nevšedný hrob. Svojím umiestnením pri východnom múre areálu, vo vyšnom rade, takmer na okraji pozornosti, a navyše s polorozpadnutou náhrobnou doskou, kontrastoval s vyzdobenými a rozsvetlenými miestami v okolí. Všímam si bezprostredný priestor pochovávania a slabikujem už málo čitateľný epitaf. Núti ma dešifrovovať, v čom boli pohnútky tragickej smrti mladého muža, syna ovdovenej matky. Stanka Adamca z novembra 1986.

Daný nápis a jeho kontext so svojou akčnosťou, deštruktívnosťou a problémovosťou by sa skôr hodil do lekárskeho spisu alebo vyšetrovacej správy. Žiadne ľúbivé či kresťanské verše, ale ideologicky zoštylizovaný text. Ten sa po zmene spoločenských pomerov ešte viac zvýraznil:

Tragická smrť pretrhla tvoj 26. ročný život po 4 hodinovom boji.

Tvoj život bol životný boj naplnený svedomitou prácou šikovných rúk a umu.

Ona a jej plody tu zostali spomienkou na teba.

Zo spočiatku súkrommej udalosti sa stala vec verejná a z rodinného pamätníka kolektívne dielo. Z pôvodnej poémy v tichom a meditatívnom rozmere miestneho cintorína vznikla dráma. Kde všade sa chcelo bojovať a budovať. Možno sa plnili pritom cintorínske plány a pri pohrebnom akte asistovali chlapcovi spolužiaci ako brigádnici. Vracať sa po rokoch k synovmu hrobu a dávať na známosť ostatným ľuďom o nečakanom osude mladého muža, isto matke pri vyrovnávaní sa s minulosťou nepomohlo. Rodička sa spreneverila akoby vyšším cieľom a jej osobnú históriu pohltila dobová rétorika o neutíchajúcej metafore súperenia, boja a práce, ako ju hlásal večný komunizmus. Náhrobný nápis, ktorý sa matka rozhodla zaprotokolovať, vyúsťuje napokon do postriebrennej výzvy: Česť práci!

Hrob prežil časy kádrovania, nezaskočili ho zmeny režimov, zvládol tiež nové politické usporiadanie či premenovanie republiky. Fenomén peňazí a tried však zvítazil. Na náhrobníku čítam odkaz správy cintorína: "Neplatené hrobové miesto, plynie ročná výpovedná lehota". Zaujímavé je, že tento trend zasiahol i okolité hroby a nájdeme na nich reklamný lístok o brúsení a pozlátení písma.

A teraz, keď prichádzam k pamätníku, ktorý sa desaťročia nevedel zbaviť svojho presvedčenia a ideálov v mene krajších zajtrajškov, predpokladám, že sa stanem jeho posledným kronikárom. Alebo sudcom, ktorý sa napriek päťdesiatročnému archívnemu embargu rozhodol otvoriť príbeh z cintorína...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?