O pamätníku, ktorý sa nevedel zbaviť svojho presvedčenia (skica)

Autor: Marek Locek | 28.12.2013 o 21:36 | (upravené 30.12.2013 o 23:33) Karma článku: 2,96 | Prečítané:  354x

K jedným z tradičných rodinných zvykov počas vianočných sviatkov patrí návšteva cintorína -- zapaľovanie sviečok či zdobenie hrobu stromčekom. Stretol som sa tiež s praxou, že rómske komunity chodievajú navštevovať svojich zosnulých so symbolickým jedlom, pretože veria, že Vianoce sa slávia nielen na zemi.

Počas takejto koncoročnej obchôdzky som objavil v breznianskom cintoríne nevšedný hrob. Svojím umiestnením pri východnom múre areálu, vo vyšnom rade, takmer na okraji pozornosti, a navyše s polorozpadnutou náhrobnou doskou, kontrastoval s vyzdobenými a rozsvetlenými miestami v okolí. Všímam si bezprostredný priestor pochovávania a slabikujem už málo čitateľný epitaf. Núti ma dešifrovovať, v čom boli pohnútky tragickej smrti mladého muža, syna ovdovenej matky. Stanka Adamca z novembra 1986.

Daný nápis a jeho kontext so svojou akčnosťou, deštruktívnosťou a problémovosťou by sa skôr hodil do lekárskeho spisu alebo vyšetrovacej správy. Žiadne ľúbivé či kresťanské verše, ale ideologicky zoštylizovaný text. Ten sa po zmene spoločenských pomerov ešte viac zvýraznil:

Tragická smrť pretrhla tvoj 26. ročný život po 4 hodinovom boji.

Tvoj život bol životný boj naplnený svedomitou prácou šikovných rúk a umu.

Ona a jej plody tu zostali spomienkou na teba.

Zo spočiatku súkrommej udalosti sa stala vec verejná a z rodinného pamätníka kolektívne dielo. Z pôvodnej poémy v tichom a meditatívnom rozmere miestneho cintorína vznikla dráma. Kde všade sa chcelo bojovať a budovať. Možno sa plnili pritom cintorínske plány a pri pohrebnom akte asistovali chlapcovi spolužiaci ako brigádnici. Vracať sa po rokoch k synovmu hrobu a dávať na známosť ostatným ľuďom o nečakanom osude mladého muža, isto matke pri vyrovnávaní sa s minulosťou nepomohlo. Rodička sa spreneverila akoby vyšším cieľom a jej osobnú históriu pohltila dobová rétorika o neutíchajúcej metafore súperenia, boja a práce, ako ju hlásal večný komunizmus. Náhrobný nápis, ktorý sa matka rozhodla zaprotokolovať, vyúsťuje napokon do postriebrennej výzvy: Česť práci!

Hrob prežil časy kádrovania, nezaskočili ho zmeny režimov, zvládol tiež nové politické usporiadanie či premenovanie republiky. Fenomén peňazí a tried však zvítazil. Na náhrobníku čítam odkaz správy cintorína: "Neplatené hrobové miesto, plynie ročná výpovedná lehota". Zaujímavé je, že tento trend zasiahol i okolité hroby a nájdeme na nich reklamný lístok o brúsení a pozlátení písma.

A teraz, keď prichádzam k pamätníku, ktorý sa desaťročia nevedel zbaviť svojho presvedčenia a ideálov v mene krajších zajtrajškov, predpokladám, že sa stanem jeho posledným kronikárom. Alebo sudcom, ktorý sa napriek päťdesiatročnému archívnemu embargu rozhodol otvoriť príbeh z cintorína...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

ONLINE: Kližan nezvládol záver tretieho setu, Wawrinka otočil priebeh zápasu

Slovenský tenista už raz so Švajčiarom hral. Prehral až po trojsetovej bitke.

TECH

Na Zemi vznikne nový superkontinent

Vedci pátrajú po minulosti a budúcnosti superkontinentov.


Už ste čítali?